• Úspech vo výtvarnej súťaži: „Prievidza toto je moje mesto“.

          • Veľa dedín, riek a stromov,                                                                                                                               

            krásny okres je môj domov.                                                                                                                                        

            Prievidza je jeho pýchou,                                                                                                                                           

            vždy nám bola veľmi blízkou.

            A práve preto sme sa ešte na jeseň zapojili do výtvarnej súťaže „Prievidza toto je moje mesto“. Kreslili sme na dve súťažné témy . A to „Pravek“ a „Budúcnosť“. V téme pravek nás veľmi potešili dvaja druháci, ktorí v súťaži uspeli a spomedzi 166 prác sa umiestnili na víťazných priečkach. Tamarka Jančiová získala 3. miesto a jej spolužiak Nikolas Nedeljak obsadil 2. miesto. Obaja sa dňa 22.1. 2025 zúčastnili slávnostného vyhodnotenia II. ročníka súťaže v CVČ Prievidzi, kde si prevzali diplom a ceny z rúk riaditeľa CVČ PhDr. Dáriusa Štrbu. Našim oceneným žiakom srdečne blahoželáme a želáme veľa šťastia aj v iných výtvarných súťažiach.

          • Zimné radovánky.

          • Zima, zima tu je,                                                                                                                                                      sniežikpoletuje.                                                                                                                                                            Poletuje, pekne sadá,                                                                                                                          

            každé dieťa lopár hľadá.

            A veru aj hľadalo. Zimné prázdniny boli na bielu perinku skúpe, tak každé dieťa našej školy túžilo ísť von. Dve vyučovacie hodiny pred veľkou prestávkou trvali nekonečno. Po zazvonení zvončeka sme sa všetci ponáhľali na bielučký kopček v areály  našej školy, aby sme si užili sneh a hry na ňom. Naše vyštípané líčka boli dôkazom bezstarostného šantenia na svahu.